Rádio Jerevan

streda, augusta 09, 2006

Internet v Arménsku

Este nebol ani týžden čo sme prišli žiť do Arménska a vybavila som aby nám doma nainštalovali DSL linku. Daniel má Internet v práci a ja som doma bez neho (nielen Daniela, ale hlavne Internetu) odrezaná od sveta. Na veľvyslanectve máme asociáciu zamestnancov, ktorej členmi sme sa okamžite stali, aby sme mohli využívať spektrum služieb, ktoré ponúkajú. Majú obchod s americkými potravinami, videopožičovňu, telocvičňu, krajčíra, holiča, čistiareň, atď.

Ponúkajú aj službu nainštalovania DSL liniek v tých diplomatických rezidenciách, v ktorých to kvalita telefónnych liniek dovoľuje. My máme to šťastie, že sme v novopostavenej budove a telefónne linky sú tu tie najmodernešie. Prišiel k nám zamestnanec ambasády, Avetik, otestoval linky a oznámil mi, že DSL linku už máme nainštalovanú – v miestnosti, v ktorej je práčka a sušička, a v ktorej skladujeme rôzne veci, pre ktoré nemáme iné miesto. Tak som laptop vyložila na žehliacu dosku a so svetom som komunikovala odtiaľ.

Na druhý deň mi Avetik povedal, že na to, aby som mohla DSL linku premiestniť do hosťovskej izby – kancelárie, musím zavolať Fjodora, ktorý má na starosti telekomunikácie v našom dome. Zavolala som lámanou ruštinou Fjodora, ktorý nemal šajnu o čom hovorím, ale nakoniec sľúbil že príde po druhej. Bola som veľmi prekvapená, keď o pol tretej niekto zazvonil. Boli to dvaja Fjodorovi asistenti. Tentokrát po Arménsky som im vysvetlila o čo ide. Nechápali. Zavolali Fjodorovi. Odšraubovali telefónnu zástrčku v práčovni, a potom v kancelárii. Pomenili v nich nejaké kábliky a o desať minút bola linka premenená. Internet fungoval, ale odkedy to premenili, ostatné telefónne linky v byte šuštia. Človek nemôže mať všetko.

Arménsko sa nachádza v juhozápadnej Ázii, na juhu susedí s Iránom, na východe s Azerbajdžanom, na severe s Gruzínskom a na západe s Tureckom. Hranica s Iránom je otvorená a Arménsko s ním má dobré vzťahy. Hranica s Tureckom je zatvorená, lebo Turci odmietajú priznať, že vyvraždili milión a pol Arméncov. Hranica s Azerbajdžanom je zatvorená kvôli vojne o Náhorný Karabach. Je síce prímerie, ale na hraniciach sa sem tam strieľa a dva národy sa neznášajú. Hranica s Gruzínskom je otvorená. Arménsko a Gruzínsko maju dobré, ale chladné vzťahy. Arménci si totiž dobre vychádzajú s Ruskom, Gruzínci Rusko nenávidia kvôli ich severným teritóriám (Abcházia, Južná Osetia), ktoré Rusko podporuje v ich boji o nezávislosť.

Ako politická situácia na Kaukaze ovplyvňuje môj život? Keďže Rusko susedí s Gruzínskom, sem tam im robia všeličo napriek. Niekedy keď ruskí vojaci naháňajú čečenských rebelov v priepasti Pankisi, vstúpia na gruzínske územie. Inokedy niekto na hranici vyhĺbi dieru do ropovodu, alebo plynovodu a Gruzínci to musia opravovať a Arménsko nemá plyn, alebo benzín. Minulý týždeň, potom ako som si dala doma zaviesť DSL linku, sa záhadne pokazil fibrooptický kábel na dvoch miestach v Gruzínsku. Keďže arménska internetová sieť je prepojená s iránskou a s gruzínskou a bude trvať desať až pätnásť dní, kým kábel opravia a ja mám dovtedy buď žiadne, alebo len minimálne internetové spojenie.


Pohľad z nášho zadného balkóna: telefónne káble do nášho domu sú priviazané o stromy. Možno je lepšie, že kaz je na tých v Gruzínsku.