Rozdiely a podobnosti medzi Gambiou a Arménskom: Bývanie

Momentálne tu sedím bez elektriny a vody a nemôžem si nespomenúť na Gambiu, kde to bolo na dennom poriadku a rozhodnem sa popísať čo v Arménsku mi pripomína, alebo nepripomína Afriku. Počítač mi oznámil, že na batérii mi zostáva hodina a tridsať-sedem minút energie, uvidím, koľko sa mi toho za ten čas podarí napísať. Akceptujem túto výzvu od počítača.

Zatiaľčo v Gambii sme bývali v obrovskom dome, tu v Arménsku nám ambasáda pridelila pomenší byt v päť poschodovej budove. Naša budova je v správe jednej talianskej firmy a vraj je to najlepšia adresa v meste. Budova je vraj odolná zemetraseniu (nemám najmenší záujem presvedčiť sa o tom, či je to pravda) a byty majú „moderné európske vybavenie a zariadenie.” To znamená malinká kuchyňa s malinkými spotrebičmi a krásne moderné kúpeľne, ktoré sú však vybavené iba sprchovacími kútmi, nie sú v nich žiadne skrinky, a do ktorých by sa ani za nič nezmestila práčka a sušička.

Geniálny zamestnanci ambasády sa teda rozhodli, že z jednej z troch spální v našom byte urobia práčovňo-kanceláriu, a popri práčke a sušičke tam buchli písací stôl, stoličku a jedinú policu na knihy pre celý byt. Hlučná sušička a výpary z práčky vytvárajú perfektný pracovný priestor. Ak by boli tieto spotrebiče umiestnené v každej kancelárii každého pracovníka každej americkej ambasády, ciele americkej vlády by sa úspešne dovŕšili vo veľmi krátkom čase. S Danielom sme sa rozhodli, že z druhej malej spálne urobíme hosťovskú izbu a kanceláriu a tretia spálňa, idiotsky zničená, ostane práčovňou a skladiskom na veci, pre ktoré nemáme iné miesto. V Gambii sme mali pri dome menšiu budovu, kde bola práčovňa, skladisko a kúpeľna pre našich domácich pomocíkov.

Pár slov o kuchyni a o tom, ako vedeniu ambasády záleží na komforte jej pracovníkov: V Gambii sme mali obrovskú kuchyňu, o ktorej sme s láskou žartovali, že je to zároveň aj náš tanečný parket. Mali sme tam nespočetné množstvo skriniek, americkú chladničku a osobitne stojacu mrazničku a veľký sporák s rúrou na pečenie. Nemali sme umývačku riadu, lebo prívod vody tam bol veľmi nespoľahlivý.

Naša kuchyňa tu v Arménsku mala pôvodne deväť skriniek (o tri menej ako v našom jednoizbovom byte vo Washingtone), jeden šuflík a asi štyridsať centimetrov kuchynského pultu. Keď sme po prvý krát vošli do kuchyne, pootvárala som všetky skrinky aby som odhadla ich veľkosť. S hrôzou som zistila, že z deviatich skriniek sú použiteľné len dve. V prvej skrinke bol totiž bojler, v druhej divné zariadenie na sušenie riadu nad dresom, tretia skrinka odhalila akýsi oranžový komín, alebo rúru, ktorá pravdepoobne odvádzala výpary zo sporáka. Vo štvrtej skrinke bola umývačka riadu a piata skrinka pod dresom obsahovala vodovodné potrubie. V šiestej skrinke je chladnička a v siedmej mraznička. Len siedma a ôsma skrinka sú na odkladanie kuchynských potrieb a riadu.

Keďže mám talianske priezvisko a manžela s talianskymi koreňmi a nepopierateľnou láskou k talianskemu jedlu (najmä syru) a kultúre, rozhodla som sa použiť tieto fakty v môj prospech pri vyjednávaní s talianskym správcom nášho domu. S Francescom som sa po prvý krát zoznámila keď prišiel vyriešiť problém, ktorý sa vyskytol v kuchyni: plamene zo sporáka topili skrinky umiestnené nad nimi. Nahodila som taliansky prízvuk a oznámila som mu, že som REN-na a môj muž je Talian z Mi-LÁ-na a stále varíme a pečieme a mám veľa kuchynských potrieb a tieto sa jednoducho nezmestia do dvoch skriniek. Zabralo to. Francesko si spomenul na svoju MAM-mu a prišlo mu ma ľúto. Na druhý deň k nám prišli Francescovi robotníci, ktorí nadvihli skrinky na jednej strane kuchyne, prerobili skinku na sušenie riadu na normálnu a na druhej strane kuchyne mi primontovali viac skriniek a pult.

Môj taliansky zážitok mal veľmi bukolické výsledky. Francesco mi namontoval skrinky a kuchynský pult na prípravu jedla. Štýlová stránka Talianska sa stratila v mojom prźvuku talianskej sedliačky, ktorej viac záleží na čerstvých maniccoti pre jej manžela ako na čižmách značky Prada, alebo Armani slnečných okuliaroch pre ňu.

Teraz mám päť nových skriniek, štyri veľké šuflíky a meter a pol pultu. Pôvodné skrinky sú krémovej farby s mramorovým pultom, nové skrinky sú zelené s dreveným pultom a majú nádych toskánskeho vidieka.

“Vitajte do našej predajne kuchynského zariadenia, môžete si vybrať z týchto dvoch štýlov.„

Keď sme sa po prvý krát stretli s veľvyslancovým zástupcom v jeho kancelárii, ukázal na dvere a povedal nám, že sú pre nás otvorené kedykoľvek budeme mať nejaký problém. Milota tohoto muža nás nadchla a rozhodli sme sa mu zveriť s problémom, ktorý zostal v našej kuchyni: rúra na pečenie nie je európskej veľkosti, ako nám bolo povedané. Je asi o polovicu menšia ako štandardná európska rúra a je to teda asi tretina americkej rúry. Veľkosť našej rúry sa dá najlepšie prirovnať k plastikovej hračkárskej rúre pre deti. V tom momente, ako sme vyjadrili našu obavu ako budem v tomto veľkom tousteri piecť náš každodenný chlieb, sa veľvyslancov zástupca vztýčil vo svojom kresle ako kobra pripravená na útok, očervenel a začal na nás kričať: „Gratulujem vám, práve ste urobli veľmi zlý prvý dojem. Sťažujete sa mi. Toto nie je jednoduché miesto a takto to tu chodí. Ak s tým neviete žiť, na čo ste sem prišli?“ Úplne zhrozená som sa pokúsila zachrániť situáciu a vysvetlila som mu, že prichádzame z Afriky, kde to bolo oveľa horšie a tam sme dostali rúru americkej veľkosti, a preto som to očakávala aj tu. Ak to však nie je možné, uspokojíme sa s tým, čo máme k dispozícii. Toto očividne šelmu upokojilo, hlavne keď som zmenila tému rozhovoru a spýtala som sa na jeho deti. Sadol si hlbšie do kresla a opäť sa k nám správal veľmi priateľsky. Po tomto stretnutí som bola šťastná, že sme si našli nového „priateľa.“