Rozdiely a podobnosti medzi Gambiou a Arménskom: Nábytok

Ambasáda vo väčšine prípadoch poskytuje základné zariadenie pre všetky svoje diplomatické rezidencie. V niektorých krajinách sú však zamestnanci vlády Spojených Štátov zodpovední za zariadenie svojho vlastného príbytku. My sme mali doteraz to šťastie, že v Arménsku, tak ako aj v Gambii a na Slovensku ambasáda zariadila náš nový domov. Aspoň sme si to mysleli, kým sme poprvý krát nevkročili do nášho bytu v Jerevane. Oddelenie pre všeobecnú správu ambasády má svoju Bibliu, ktorá sa nazýva „Príručka o bývaní” a v nej stojí: „Vláda poskytuje a spravuje bydlisko spolu so základným zariadením a vybavením vo funkčnom stave. Príklady zariadenia sú v časti Nábytok a Spotrebiče na stranách 24 až 31.“

Ambasáda platí za náš byt vyššie nájomné ako za ostatné rezidencie, lebo byt čiastočne zariadila talianska spoločnosť, ktorá spravuje náš dom. Táto spoločnosť vlastní aj jeden hotel neďaleko od nás a nábytok v našom byte je očividne prebytočný nábytok z tohoto hotela. V nadmerných skriniach je dokonca nálepka, ktorá nás víta do Hotela Congress a odporúča nám odložiť si cennosti do trezora. Veľmi pekne im ďakujem. „Taliansky nábytok“, (ktorý podľa toho ako vyzerá, vyrobili v Poľsku pred dvadsiatimi rokmi) je vyrobený zo svetlého dreva a bielej lepenky. Ambasáda zariadila zvyšok bytu tmavým klasickým americkým nábytokom z čerešňového dreva. Tieto dva druhy nábytku sa k sebe úžasne hodia. Keď sme veľvyslanectvo požiadali, aby nám celý byt zariadili čerešňovým nábytkom, ktorý je oveľa kvalitnejší a praktickejší než „taliansky“, poslali k nám koordinátorku bývania aby sme spolu s ňou prebrali našu žiadosť.

Moje taliansko-poľské pracovné miesto


Túto ženu som skoro zabila než od nás odišla. Počas celej návštevy sa ku mne správala povýšenecky a rozprávala sa so mnou ako by Arménsko bolo môj prvý post a akoby som nevedela ako ambasádny systém funguje. Pri tom v Gambii bola jej pracovná náplň len jednou z mnohých častí môjej širokej pracovnej náplne. Keď som ju poprosila o nábytok, ktorý by sa do bytu hodil, všetky jej odpovede odporným hlasom sa začali slovami „Ale vieš, Adela, to nie je správne a podľa pravidiel...“ Oznámila mi, že nemáme očakávať, že nám vymenia niektoré kusy nábytku, lebo ich už máme, a teda prečo by ich mala ambasáda nahradiť? Pripomenula mi, že veľvyslanectvo platí nehoráznu sumu za nájomné kvôli taliansko-poľskému nábytku a nie je v ich záujme aby náš byt bol pohodlný alebo vkusne zariadený. Nakoniec ma informovala o tom, že musíme počkať kým si všetky novoprídené rodiny nevyberú, alebo nevymenia nábytok v ich rezidenciách, a potom sa uvidí čo ostalo pre nás. Už sa nemôžem dočkať.

Prečo sa nesťažujeme? Je známe, že ak sa na americkom Ministerstve zahraničných vecí na niečo človek sťažuje, nič nedosiahne, práve naopak bude mať renomé, že sa sťažuje. Musíme sa teda usmievať a dúfať, že naša trpezlivosť a pozitívny prístup dosiahnu to, čo chceme.

V Gambii bol náš veľký, ružový dom zariadený krásnym americkým nábytkom zo svetlého dreva od firmy Drexel. Náš dom bol jediný zo všetkých diplomatických rezidencií zariadený týmto nábytkom a tak sme mali monopol na tento druh nábytku z ambasádneho skladu.